Ľubotice ležia na severnom okraji Prešova, na starej severojužnej ceste Šarišom. Poloha pri slobodnom kráľovskom meste určila ich dejiny viac než čokoľvek iné: obec bola postupne poddanskou dedinou, predmestím, priemyselným zázemím, dvadsať rokov mestskou časťou a napokon opäť samostatnou obcou.
Názov: Kelemeš, Ľubotice, Šarišské Lúky
Do roku 1948 sa obec volala Kelemeš. Názov je doložený už od druhej polovice 13. storočia v podobách Kelemes či Chelemes a pochádza z maďarského slova označujúceho niečo príjemné a milé. Podľa historikov obce to naznačuje, že sídlisko vzniklo v súvislosti s usadením maďarských vojensko-strážnych družín v 11. – 12. storočí.
Miestna časť Šarišské Lúky nesie dnešný názov od roku 1927. Predtým sa objavovala ako Sebeskellemes, Šebešské Lúky alebo Kelemešské Lúky — pod posledným menom je písomne doložená v roku 1786.
Dedina zemepánov
Ľubotice sa od prvej polovice 13. storočia vyvíjali ako potočná radová dedina s hlavnou ulicou pozdĺž Ľubotického potoka. V jej strede stál kostol a okolo neho pôvodne aj cintorín. Dnešná Makarenkova ulica je práve tou pôvodnou hlavnou osou.
Koncom 13. storočia patrila dedina rodu Bokša, v ďalších storočiach sa na miestnom majetku vystriedali rodiny Kelemesi, Dobsay, Herszagy, neskôr Sztankay, Sentpetery a Péchy. Poslednými veľkostatkármi boli Dessewffyovci a po nich Alfréd Ardó; jeho pozemky sa po roku 1945 rozparcelovali.
Šarišské Lúky ako židovská osada
Osada vznikla v chotári Ľubotíc s povolením zemepánov — založili ju židovskí obchodníci, ktorí sa nesmeli usadiť priamo v Prešove, a zvolili si toto „predmestie". Koncom 18. storočia tvorili Židia 758 zo 765 obyvateľov osady, teda vyše 99 percent. Bola to vtedy najväčšia židovská komunita v Šarišskej stolici.
Osada žila z dopravy: pri ceste do Prešova tu boli furmanské krčmy s bránami, stajňami a vozárňami, koncom 19. storočia ich bolo osemnásť až dvadsať. Komunita mala vlastnú synagógu, školu, rituálne kúpele aj cintorín. Po jej likvidácii počas druhej svetovej vojny klesol počet obyvateľov osady na 676 — necelú polovicu stavu z roku 1869.
Dvadsať rokov ako časť Prešova
V rokoch 1971 – 1990 boli Ľubotice pripojené k Prešovu ako jeho miestna časť. Do tohto obdobia spadá aj najväčší zásah do podoby obce — mimoúrovňová križovatka cesty č. 18 so železnicou z roku 1972 a rozšírenie zastavaného územia o areál drevokombinátu. Obec sa v tom čase stala jednou z lokalít individuálnej bytovej výstavby mesta.
Po roku 1990 sa Ľubotice opäť osamostatnili. Odvtedy rástli najmä smerom k prešovskému sídlisku Sekčov — v 90. rokoch tam vzniklo sídlisko s ulicami Tekeľova a Hapákova.
Chronológia
- pravek Najstaršie nálezy v lokalite Šarišské Lúky patria staršiemu neolitu. Pri stavbe drevokombinátu v roku 1973 sa na terasách Sekčova našlo sídlisko kultúry východnej lineárnej keramiky.
- 11. – 12. stor. Sídlo pravdepodobne vzniká v súvislosti s usadením maďarských vojensko-strážnych družín. Z toho obdobia pochádza aj názov Kelemes — z maďarského „kellemes", teda príjemný.
- 1298 Prvá písomná zmienka. Obec sa spomína ako Kellemes v listine o darovaní susedného Šalgovíka.
- 14. – 16. stor. Dedina patrí striedavo šľachtickým rodom — Bokša, neskôr zemania z Kendíc a Farkašovci z Haršagu. V rokoch 1342 – 1427 tu sídlia rodiny Kendy a Kelemesi so 16 a 28 nevoľníckymi usadlosťami.
- 1600 Obec tvorí 31 obývaných poddanských domov, kúria zemanov, kostol, fara a škola — na vtedajšie pomery veľká dedina, približne do 200 obyvateľov.
- 18. stor. V chotári Ľubotíc vzniká osada Kelemešské Lúky, doložená v roku 1786. Zakladajú ju židovskí obchodníci, ktorí sa nesmeli usadiť priamo v Prešove.
- 1787 Prvé novoveké sčítanie: 565 obyvateľov v Ľuboticiach a 765 v Šarišských Lúkach, spolu 1 330.
- 1869 Doteraz najvyšší historický počet — 1 531 obyvateľov. Potom nastáva pokles v dôsledku vysťahovalectva zo Šariša do zámoria.
- 1893 Cez územie obce prechádza železnica. Neskôr sa pri nej sformuje skladová a výrobná zóna.
- 1905 Po požiari staršej synagógy v Šarišských Lúkach stavajú novú. Jej budova stojí dodnes.
- 1906 Pri vstupe do Šarišských Lúk vzniká objekt mestskej vodárne, dnes jedna z troch pozoruhodností obce.
- 1910 Historické minimum obyvateľov — 1 035.
- 1927 Miestna časť dostáva ustálený názov Šarišské Lúky. Predtým sa používali názvy Sebeskellemes, Šebešské Lúky či Kelemešské Lúky.
- 1948 Obec dostáva dnešný názov Ľubotice. Staršia generácia dodnes hovorovo používa pôvodný Kelemeš.
- 50. – 60. roky Vznikajú ulice Pod Hájom, Ku Bánovcu a Šebastovská; zástavba celkom splýva so Šarišskými Lúkami. Pri výstavbe základnej školy v roku 1965 sa nachádza ranostredoveká slovanská osada.
- 1971 – 1990 Ľubotice sú pripojené k Prešovu ako jeho miestna časť.
- 1972 Do prevádzky ide mimoúrovňová križovatka cesty č. 18 (E 371) so železnicou, ktorá výrazne zmenila rozhranie Šarišských Lúk a Ľubotíc.
- 1991 Obec sa po zmene režimu opäť osamostatňuje od Prešova.
- 1992 – 1994 Južne od bývalého hospodárskeho dvora vzniká športový areál TJ Sokol — futbalové ihrisko, ihrisko s umelým trávnikom, volejbalové ihrisko a dva tenisové kurty.
- 90. roky Na okraji katastra pri prešovskom sídlisku Sekčov vyrastá sídlisko s viacpodlažnou zástavbou — ulice Tekeľova a Hapákova.
- dnes Obec má 4 134 obyvateľov (k 31. 12. 2025) a individuálna výstavba sa sústreďuje medzi ulicami Gagarinovou, Šalgovickou a Krížnou.
Odkiaľ sú tieto údaje
- Obec Ľubotice — historické state v sekcii História (Vývin sídla, Vývin názvu obce, Archeologická minulosť, Vývoj počtu obyvateľstva, jednotlivé obdobia 20. storočia). Text sme neprebrali, prevzali sme z neho fakty.
- Wikipédia — Ľubotice : prvá zmienka 1298 ako Kellemes, pripojenie k Prešovu 1971 – 1990, počet obyvateľov 4 134 k 31. 12. 2025.
- Rok osamostatnenia uvádzame ako 1991. Wikipédia hovorí len „po roku 1990"; presný dátum účinnosti sme nedohľadali v úradnom zdroji, preto ho neuvádzame ako doložený.