Šarišské Lúky

Šarišské Lúky ležia pozdĺž Bardejovskej ulice — starej hlavnej cesty z Prešova na sever. Práve poloha na frekventovanej ceste rozhodla o ich vzniku aj o tom, čím obyvatelia žili.

Osada, ktorá vznikla z vylúčenia

Osadu založili v chotári Ľubotíc, s povolením zemepánov, židovskí obchodníci a priekupníci. Do samotného Prešova sa usadiť nesmeli, tak si zvolili toto jeho „predmestie". Písomne je doložená v roku 1786 pod názvom Kelemešské Lúky — latinsky prata Kelemesiensis.

Koncom 18. storočia tu zo 765 obyvateľov bolo 758 Židov, teda 99,1 percenta. Bola to vtedy najväčšia židovská komunita v Šarišskej stolici — v Bardejove ich žilo takmer o polovicu menej.

Furmanské krčmy

Osada žila z dopravy. Na okraji si obyvatelia zriaďovali furmanské krčmy s dvoma bránami, stajňami a vozárňami — slúžili kupcom, ktorí išli na trh do Prešova. Koncom 19. storočia ich tu bolo osemnásť až dvadsať, teda v každom druhom až treťom dome. Komunita mala vlastnú synagógu, školu, rituálne kúpele aj cintorín.

Po roku 1840, keď sa Židia mohli slobodne usadzovať kdekoľvek v krajine, sa viaceré rodiny odsťahovali do Prešova. V roku 1869 mala osada 1 500 obyvateľov. Po likvidácii židovskej komunity počas druhej svetovej vojny klesol počet obyvateľov na 676 — necelú polovicu.

Od osady k priemyselnému zázemiu

Od roku 1927 nesie miestna časť dnešný názov. V druhej polovici 20. storočia sa zmenila na skladovú, veľkoobchodnú a priemyselnú zónu — súvisí to s polohou na hlavnom cestnom aj železničnom koridore. Zásadným zásahom bola mimoúrovňová križovatka cesty č. 18 so železnicou z roku 1972, ktorá zmenila celé rozhranie Šarišských Lúk a Ľubotíc.

Zo staršej zástavby zostala synagóga z roku 1833, dnes gréckokatolícky Chrám sv. proroka Izaiáša, a objekt mestskej vodárne z roku 1906.